Preskoč na obsah

Rôzne druhy participatívneho rozpočtu

Autor/ka: Ruth Jackson

Na konci januára som mala prednášku na medzinárodnej konferencii o participatívnom rozpočte, ktorá sa konala v Berlíne. Konferencia bola veľmi zaujímavá a stretla som tam veľa ľudí, ktorí sa participatívnym rozpočtom zaoberajú po celom svete a o ktorých som dovtedy len počula alebo si s nimi vymenila elektronickú poštu. Čo ma však skutočne ohromilo, bolo poznanie, ako je participatívny rozpočet v rôznych častiach sveta odlišný.

Samozrejme, nikdy som si nemyslela, že by bol všade rovnaký. Obvykle hovorievame, že náš britský participatívny rozpočet je úplne iný, ako je v iných krajinách Európy. Zásadne to vyplýva z príčin, pre ktoré sa participatívny rozpočet v niektorých britských mestách uchytil, a z toho, kto sa na tom podieľal. A veľkú úlohu pri formovaní podoby participatívneho rozpočtu zohráva náš mimoriadne centralizovaný štát, ktorý čo najväčšmi obmedzuje verejné šírenie myšlienok, že ľudia majú mať právo spolurozhodovať o lokálnych rozpočtoch.

 
Spočiatku som si myslela, že môj údiv z fungovania participatívneho rozpočtu v Nemecku vyplýva z jazykovej bariéry. Vôbec nehovorím po nemecky a angličtina mojich nemeckých kolegov bola pomerne obmedzená. Zdalo sa mi, že hovoríme o niečom úplne inom. Potom som však pochopila, že sme hovorili o tom istom, celkom sa však líšili procesy, akými sa uplatňuje participatívny rozpočet a najmä príčiny, pre ktoré sa uplatňuje.

Nemecký participatívny rozpočet predstavuje podľa mojej mienky rozpracovanejšiu formu rokovaní o rozpočte. Uplatňuje sa v záujme modernizácie služieb. Jeho hlavnou motiváciou nie je chudoba, ako to býva v mnohých iných prípadoch, a ľudia sa aj menej osobne stretávajú. V Nemecku je kľúčovým momentom používanie internetu, pretože zaťahovanie ľudí do určovania rozpočtových priorít je súčasťou modernizácie služieb. Ak zapojíte ľudí do internetovej siete, môžu sa vyjadrovať vtedy, keď sa im to časovo hodí. Keď som hovorila o zapájaní rôznych tzv. ťažko zapojiteľných skupín obyvateľstva prostredníctvom komunitných zástupcov a existujúcich lokálnych sietí (napríklad oslovovať moslimských duchovných, aby myšlienku PR šírili medzi svojimi veriacimi, alebo moslimské ženy, ktoré by sa sústredili na ďalšie ženy, a pod.), v miestnosti začali všetci takmer lapať po dychu. Pre nás je to čosi prirodzené, azda najprirodzenejšie, pre nich to však bola zásadne nová myšlienka. Kvôli tomu totiž ich PR neexistuje.


Nemecký participatívny rozpočet nezahŕňa priame rozhodovanie zo strany občanov. Všetky názory a pripomienky smerujú k členom mestskej rady a na základe nich rozhodujú sami, berúc do úvahy aj výsledky porád a diskusií. Preto si skôr myslím, že by sme v takomto prípade mali hovoriť o rozpočtovej konzultácii.


Ernesto Ganuza zo Španielska hovoril o PR v Seville. Základným zmyslom tamojšieho participatívneho rozpočtu je zmierňovanie chudoby prerozdeľovaním majetku chudobnejším ľuďom a susedstvám. Kritériom pre rámcovanie rokovaní o prioritách a projektoch je sociálna spravodlivosť. Sledujú podobný proces ako brazílske mesto Porto Alegre, kde sa myšlienka participatívneho rozpočtu zrodila a začala uplatňovať. Tomuto modelu dokážeme vo Veľkej Británii lepšie porozumieť, pretože spôsoby rozdeľovania hlavných zdrojov do zásadných služieb je aj našou prioritou.

Zaujímavý príspevok mal George Matovu z Ugandy, ktorý rozprával o podobách participatívneho rozpočtu v takmer celej Afrike. V Afrike (hoci asi nie je veľmi správne zovšeobecňovať to na celý kontinent) sa oveľa viac sústredia na transparentnosť vlád, boj s vládnou korupciou a vytváranie väčšej rodovej rovnosti. Africké procesy sa venujú práve týmto otázkam väčšmi ako len samotnej ekonomickej chudobe. V porovnaní s Veľkou Britániou sú otázky korupcie a rodovej nerovnosti v afrických krajinách pálčivejším problémom.

Keďže je participatívny rozpočet v toľkých krajinách taký rôzny a uplatňujú sa také odlišné procesy na riešenie takých odlišných javov, prišla mi na um otázka, v ktorom bode prestáva byť participatívny rozpočet participatívnym rozpočtom? Alebo, ak je to všetko participatívny rozpočet, ako máme odlišovať medzi rôznymi postupmi a cieľmi tak, aby sme nezískali pocit, že sme sa stratili v preklade? Otázku som si zodpovedala tak, že PR sa vždy musí prispôsobovať lokálnym okolnostiam a lokálnym potrebám a nezaoberať sa príliš otázkou, čo ním ešte je alebo už nie je. Mali by sme sledovať aj iné participatívne procesy a ciele, vrátane transparentnosti mestskej a štátnej politiky a toho, či sa zdroje naozaj prerozdeľujú tým, ktorí to najväčšmi potrebujú, alebo ktorej komunite ako celku. Participatívny rozpočet má pravdepodobne oveľa väčší potenciál, ako sa nám doteraz zdá, a preto by sme sa nemali sústrediť len na to, čo môžeme robiť teraz, aby nám príležitosť urobiť viac nepretiekla pomedzi prsty.


Preložila Silvia Ruppeldtová

Zdroj: Participatory Budgeting http://www.participatorybudgeting.org.uk/blog/different-types-of-pb...what-is-pb-really-by-ruth-jackson/

Projekty participatívnych komunít 2013 - BA

Autor/ka:

Proces PR pre rok 2013 sa začal v septembri verejnými fórami a pravidelnými stretnutiami participatívnych komunít v Komunitnom centre generácií.

Čítať ďalej...

Podpora európskej zodpovednosti za blaho detí

Spoločné vyhlásenie európskych mimovládnych organizácií k Záverom zasadnutia EPSCO zo 4. októbra 2012

Autor/ka: EAPN/SAPN
Čítať ďalej...

Priebeh a výsledok participatívneho rozpočtu v Bratislave pre rok 2012

Autor/ka: Utopia

Prvý ročník participatívneho rozpočtu (PR) v Bratislave prebiehal v období od apríla do júla 2012. Občania a občianky na pravidelných stretnutiach jednotlivých komunít PR podávali návrhy na zlepšenie mestského priestoru alebo služieb mesta, diskutovali o prioritách komunít a nakoniec na ich základe vypracovali projekty, ktoré sa uchádzali o prostriedky z mestského rozpočtu. Zapojiť do činnosti ktorejkoľvek z komunít sa mohol ktokoľvek, kto mal záujem. Participovať na rozhodovaní o prostriedkoch z mestského rozpočtu bolo možné aj inými spôsobmi. Po celý čas prebiehala Burza nápadov, anketa, ktorej cieľom bolo pozbierať čo najviac kritických podnetov a návrhov na ich riešenie od obyvateľov a obyvateliek Bratislavy na uliciach, verejných akciách alebo na internete na stránke pr.bratislava.sk. Okrem toho prebehlo niekoľko verejných diskusných fór, na ktorých sa rovnako dalo vyjadriť k rozpočtu a prioritám mesta. Občania a občianky mali celú dobu možnosť zapojiť sa do elektronických diskusií na stránke pr.bratislava.sk, na ktorej sú zverejňované výstupy práce v participatívnych komunitách a na verejných zhromaždeniach. 21. júna 2012 sa v Kultúrnom centre Dunaj uskutočnila verejná prezentácia projektov pripravených na základe všetkých podnetov a verejných diskusií v rámci participatívneho rozpočtu pre rok 2012. Po prezentácii sa občania a občianky znova vyjadrovali k projektom a prioritám participatívnych komunít a diskutovali o nich. Rozhodnutie o tom, ktoré projekty získajú podporu z mestského rozpočtu, je výsledkom verejného zvažovania delegátov komunít na zhromaždení z 28. júna 2012 a verejného hlasovania prebiehajúceho do 22. júla 2012.

Čítať ďalej...

First Previous Next Last