Preskoč na obsah

Permakultúra a kvalita bez mena

Autor/ka: Martin Jankovič

Permakultúra a kvalita bez mena, alebo ako sa vypojiť z matrixu aj bez piluliek

Za zakladateľa permakultúry sa všeobecne považuje Austrálčan Bill Mollison, ktorý sa v sedemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia začal zaoberať skúmaním fungovania pralesa. V pralese sa jasne prejavovala zarážajúca produktivita a dynamická rovnováha prirodzených ekosystémov. Základné princípy, ktoré v pralese vypozoroval, sa potom snažil použiť pri navrhovaní záhrad a takzvaných „jedlých pralesov" (food forrests). Spolu so svojím spolupracovníkom z Tasmánskej univerzity Davidom Holmgrenom neskôr rozvinuli koncept permakultúry, ktorý zahŕňal celkový dizajn energeticky a potravinovo sebestačných ľudských obydlí. Koncept permakultúry (permaculture, trvalo udržateľná kultúra) je teda inšpirovaný životaschopnosťou pestrého prostredia pralesa a jeho komplexnej, synergetickej prepojenosti. Jednoznačne sa ukázalo, že tie isté príncípy, ktoré fungujú v prirodzených spoločenstvách rastlín a živočíchov, sú funkčné aj v „kultúrnom" prostredí záhrad, fariem a obydlí. Základné princípy permakultúry sa dajú stručne zhrnúť nasledovne:

  1. V prvom rade ide o trvalú, vnútorne prepojenú dynamickú organizáciu, ktorá vhodne kombinuje a využíva rôzne prvky z hľadiska priestoru a času.
  2. Hľadisko priestoru sa prejavuje napríklad vo „vrstvení" vegetácie, kde majú zo svojej vzájomnej prítomnosti prospech stromy, kríky a rastliny. Vyššie rastliny napríklad poskytujú tieň rôznym druhom strukovín, ktoré vďaka prítomnosti baktérií viažucich dusík zo vzduchu fungujú ako živé „továrne" na organické hnojivá, ktoré bezplatne poskytujú ostatným rastlinám.
  3. Časové hľadisko sa prejavuje využívaním rôzne dlhého vegetačného cyklu rastlín tak, aby boli neustále k dispozícii plody alebo jedlé časti rastlín.
  4. Každý prvok, či už je to rastlina alebo určitý artefakt, je organicky umiestnený tak, aby súčasne plnil viacero funkcií. Mexickí Indiáni (a nie len oni) napríklad pestovali spolu kukuricu, fazuľu a tekvicu. Kukurica poskytovala oporu pre fazuľu, ktorá naoplátku premieňala dusík zo vzduchu a viazala ho do formy, ktorú dokázala kukurica ľahko zúžitkovať. Tekvica zase pokryla pôdu listami a tak zabraňovala jej vysúšaniu a potláčala rast burín. Zaujímavé je, že ak skombinujeme aminokyseliny plodov fazule a kukurice, dostaneme kompletnú rastlinnú náhradu živočíšnych bielkovín.
  5. Týmto sa maximalizuje úžitok, ktorý vyplýva z umiestnenia určitého prvku a minimalizuje sa potreba dodávať energiu zvonka. Následne je možné využiť menší priestor na vyššiu energetickú produktivitu.
  6. V konečnom dôsledku permakultúrne systémy vďaka svojej šetrnosti stabilizujú narušené prírodné prostredie a zvyšujú prirodzenú produktivitu istej lokality.

Divá príroda je zaujímavá tým, že v nej existuje zreteľná tendencia k nastoleniu harmonických a synergických vzťahov. K tomu je ale potrebné vhodne nastaviť podmienky. Väčšinou na to postačuje len schopnosť pozorovať a byť vnímavý ku skrytým tendenciám ako aj ochota dať prírode šancu a čas, aby využila vlastné prostiedky. Práve inšpirácia týmto faktom stojí v pozadí snahy navrhnúť a implementovať vzájomne prospešné vzťahy aj v rámci spoločenských a ekonomických aktivít. Pre mnohých ľudí to samozrejme znie ako "utópia", čo väčšinou postačuje k zavrhnutiu myšlienky permakutúry. Dokonca sa zdá, že každá myšlienka, ktorá len naznačuje, že veci by naozaj mohli fungovať, sa  automaticky považuje za zavrhnutiahodnú a nerealistickú. No ak sa utópia tradične spája s jej praktickou nerealizovateľnosťou, tak potom majú odporcovia tejto myšlienky dosť veľký problém. Príroda sama totiž potvrdzuje realizovateľnosť „utópie" permakultúry, pretože jednoznačne funguje a v princípe je uskutočniteľná aj v rámci ekonomických a spoločenských vzťahov. Utópiu si ale netreba spájať s efemérnou predstavou dokonalosti. Dokonalosť naopak spočíva v kreatívnom začleňovaní nepredvídaných a na prvý pohľad „chaotických" elementov do systému, ktorý s nimi dokáže efektívne narábať a využiť ich vo svoj prospech a rozvoj. To sa môže stať ale len v prípade, že takýto systém zostáva v podstate otvorený novým impulzom, čo je nevyhnutná podmienka jeho vitality a trvalej udržateľnosti. Slovami priekopníka permakultúry v Čechách a na Slovensku Karola Končka je "permakultúra špecificky určená pre ľudí, ktorí chcú premeniť svoje sny o kvalitnom, spravodlivom a slušnom živote na realitu hneď teraz a hneď tu na Zemi. Je mnoho "realistov", ktorí tvrdia, že je to len utópia. Je mnoho "idealistov", ktorí hľadajú šťastie mimo biologického života, v inom čase či inej dimenzii. Permakultúra je zameraná na život, ktorý prebieha tu a teraz, v tejto chvíli: ako ho poopraviť, čo sa už dá vylepšiť, čo sa dá zrealizovať v danej situácii. Je to séria malých uskutočniteľných krokov, ktoré už dokážeme urobiť, ale urobených správnym smerom. Pokiaľ nevieme, či je ten smer správny, spätnou väzbou kontrolujeme, kam sa uberá a vieme ho poopraviť neskôr – ale aspoň nie sme domýšľaví, že sme už našli "dokonalé" riešenie, ktoré sa nedá vylepšiť".1

Novota tohto prístupu je v podstate len relatívna: mnohé princípy permakultúry sa využívali v priebehu celej histórie ľudstva. Ich vzájomné systematické a úmyselné prepojenie s hľadiskom na zvýšenie efektivity a synergie sa v súčasnej „rozvinutej" spoločnosti priveľmi nevyskytuje a citeľne v nej chýba. V podstate tkvie rozdiel medzi „tradičným" myslením a prirodzenou vnímavosťou k existujúcim funkčným vzťahom. Tento rozpor môžeme pekne ilustrovať neschopnosťou predstaviť si napríklad taký prístup k pestovaniu, ktorý nie je založený na každoročnom oraní a daľších zásahoch do prirodzených procesov prebiehajúcich v pôde a priamo podporujúcich jej úrodnosť. V rámci permakultúry sa totiž dajú dopestovať bežné plodiny aj bez nutnosti orania a neustáleho a energeticky náročného súboja s prírodou. Permakultúra dokáže vhodne využiť aj prítomnosť „burín" ako v podstate potencionálne prínosného faktu, a nielen ako niečoho nežiadúceho, čo treba za každú cenu eliminovať. Je to teda prevrátenie bežnej „logiky" hore nohami, čo je pre mnohých ľudí samozrejme podozrivé. Ešte podozrivejšie ale je, že permakultúrny dizajn naozaj funguje. Bill Mollison výstižne opisuje postoj verejnosti k myšlienke permakutúry:

"Reakcie verejnosti na permakultúru boli zmiešané. Odborníci boli nahnevaní, pretože sme kombinovali biológiu a lesníctvo s chovom úžitkových zvierat, takže každý, kto sa pokladal za špecialistu, sa cítil urazený. Reakcie laickej verejnosti boli však úplne iné. Mnohí ľudia sami začínali rozmýšľať rovnakým spôsobom. Boli nespokojní s dnes praktikovanými formami poľnohospodárstva a snažili sa vytvoriť prirodzenejšie, ekologickejšie systémy produkcie potravín. V roku 1970 som vnímal permakultúru ako zmes vzájomne si prospievajúcich rastlín, zvierat a ľudských usadlostí, zameranú hlavne na hospodárenie v domácnosti a vytvorenie sebestačnej komunity, s komerčným využitím iba v prípade nadprodukcie takého systému. Z permakultúry sa vyvinul systém, ktorý znamená viac než iba potravinovú sebestačnosť v domácnosti. Tá totiž nemá zmysel, pokiaľ ľudia nemajú prístup k pôde, informáciám a financiám. A tak do seba permakultúra pojala tiež vhodné právne a finančné stratégie, vrátane stratégií získavania pôdy, vytváraniu obchodných a výrobných štruktúr, ako i regionálne samofinancovanie."2

Špecifikum permakultúrneho prístupu sa jasne ukáže pri porovnaní s monokultúrnym pestovaním v rámci bežného poľnohospodárstva (monokultúra znamená pestovanie jedinej plodiny na istom mieste a v tom istom čase). Každá monokultúra je veľmi zraniteľná z jednoduchého dôvodu: poskytuje ideálne prostredie pre výrazný výskyt škodcov, napríklad len jedného druhu škodcu, ktorý tak získava výbornú šancu zdecimovať celú úrodu, prípadne výrazne znížiť výnosy. Takéto primárne nastavenie systému automaticky vedie k vysokej miere sprievodných externalít, ako napríklad používanie pesticídov. Naopak pestré spoločenstvo rastlín nedovoľuje masívnemu výskytu istého typu škodcu a vhodnou kombináciou rastlín, ktoré fungujú ako prírodné repelenty, sa dá dosiahnuť efektívna ochrana pestovaných plodín. Nie je nezaujímavé si pripomenúť, že väčšina pesticídov vznikla jednoduchým „zriedením" koncentrácie nervových plynov, ktoré sa vyrábali počas druhej svetovej vojny. No nielenže istý pesticíd zlikviduje populáciu škodcu, taktiež si to odnesie ostatný hmyz, ktorý by v dlhšom časovom horizonte mohol prispieť k vyrovnaniu majoritného výskytu nechceného škodcu. Teda umelý zásah v podstate zabraňuje samoregeneračnej schopnosti živého systému a konzekventné externality sa len ďalej znásobujú a musia sa nákladne kompenzovať.

Celosvetový trend je znehodnocovanie pôdy a masívna erózia, čo má priamu spojitosť so zaužívanými poľnohospodárskymi technológiami. To pravdepodobne „nedochádza" len priamo zainteresovaným aktérom. A aj keď si uvedomujú paradoxné dôsledky svojho konania, neveria, že je v ich silách s vývojom situácie čokoľvek urobiť. Samozrejme, že sa táto situácia „rieši" umelým prihnojovaním čoarz väčšmi degradujúcej pôdy. Nie je nezaujímavé, že masívny nástup používania umelých hnojív nastal po druhej svetovej vojne, keď sa továrne vyrábajúce dusíkove bomby preorientovali na výrobu priemyselných hnojív. Lenže trvalo zopár desaťročí, kým táto časovaná bomba vybuchla, a to aj napriek počiatočným úspechom monokultúr (takzvanej „zelenej revolúcie"). No nežiadúce dopady sa manifestujú na mnohých vitálne dôležitých miestach, ako je okrem iného aj ľudské zdravie, a „prekvapujúco" aj v oblasti, na ktorej stojí samotná možnosť dopestovať väčšinu plodín. Na komplexnú situáciu spôsobenú pestovaním monokultúr totiž dopláca aj včela medonosná.

V posledných rokoch sa alarmujúco znižuje celostvetový počet včely medonosnej (o zhruba 30 percent každý rok) a na vrub sa to pripisuje kombinácii rôznych faktorov: napríklad desaťročia používania herbicídov a pesticídov či chudobná strava spôsobená plošným rozšírením pestovania monokultúr. Tieto faktory prispievajú k nižšej úrovni obranyschopnosti včiel voči rôznym parazitom a tiež pravdepodobne súvisí aj s ich v podstate samovražedným správaním, keď „nezodpovedne" a hromadne opustia úľ. Spätné pôsobenie prevladajúcej „kultúry" pestovania môže spôsobiť vyhubenie včiel, bez ktorých môže poľnohospodárstvo asi len veľmi ťažko fungovať.

Z daného vývoja udalostí treba vyvodiť nasledovné fakty: Ak neadekvátne nastavíme produktívny systém, musíme rátať s kontinuálnym rastom nežiadúcich externalít, ktoré následne musíme nákladne kompenzovať, čo má za dôsledok len daľší rast externalít. A tento začarovaný kruh sa nedá prerušiť, ak budeme naďalej sledovať logiku, ktorá ho primárne spôsobila.

V rámci permakultúr môžeme tento začarovaný kruh prerušiť tým najjednoduchším spôsobom, ktorý máme každý deň doslova na tanieri.

V podstate je ale práve high-tech prístup k poľnohospodárstvu dôsledkom lenivosti a neschopnosti, alebo neochoty pochopiť fundamentálne pravidlá, ktorými sa živá príroda prirodzenie riadi. V protiklade s tým je prístup založený na vnucovaní mechanických pravidiel odsúdený na neúspech (aj keď z krátkodobého hľadiska môžu byť výsledky povzbudzujúce), uvedomenie si komplexnosti prepojení vrátane spiatočnej väzby, ktorá neovplyvňuje len život človeka ako takého, ale zasahuje aj do iných oblastí, na ktorých človek priamo či nepriamo závisí. Permakultúra sa niekedy nazýva aj ako lenivé farmárčenie, no v zásade znamená zníženie potrebnosti energeticky náročných zásahov, ktoré kompenzuje väčšia miera premýšľania a chápania prirodzených funkčných vzťahov a ich efektívneho a citlivého využívania. To si však prirodzene vyžaduje veľmi radikálnu zmenu vnímania a chápania skutočnosti. Znovu využijem slová Karola Končka, ktoré túto zmenu výstižne opisujú:

"Po tisícročia sme boli školení, ako "bojovať s prírodou" - pravdepodobne je to už silne zakódované aj v našej genetike. Nehovoriac o oficiálnom školstve a médiách, ktoré s veľkou presilou bombardujú naše mysle presne opačnými tendenciami a návodmi. Permakultúra je navyše vec nová a nepreskúmaná, preto každý dizajn je viac-menej vedeckým experimentom, na ktorom sa často overujú nikým nepreskúšané techniky či kombinácie rastlín. Keď to všetko zhrnieme, presadzovať permakultúru v dnešnej dobe znamená skutočné hrdinstvo a námahu - takýchto snáh sú schopní len mimoriadne odolní jedinci, ktorým podobne ako v prírode hovoríme "pionieri". Človek k nim buď patrí a potom je to jeho spôsob života, alebo nepatrí a musí počkať, kým "pionieri" zušľachtia mŕtve pozemky natoľko, že sa na nich uchytia aj menej odolné druhy. V dnešnej dobe fakticky ešte stále hľadáme len pionierov, ktorí nemienia mrhať čas kritizovaním druhých alebo sťažovaním si na ťažké podmienky, a chcú sa pustiť do praktickej práce na obnove planéty okamžite, hoci aj sami - nech to stojí, čo to stojí."3

V zásade máme pred sebou celkom zrozumiteľný a jednoduchý návod. Lenže v pravidlách súčasného nastavenia systému je jeho uskotočnenie skôr sizyfovskou úlohou. No aj keď Sizyfos nikdy nevytlačil balvan až na vrchol kopca, v našom prípade to neznamená, že úsilie o vnesenie princípov permakultúry do spoločnosti je zbytočné. Nehovoríme totiž o žiadnom definitívnom a nikdy nemodifikovateľnom  riešení, ale o spôsobe, ako pomôcť opätovne nastoliť dynamickú rovnováhu. Jedno je ale jasné. Vypojiť z matrixu sa dá aj bez piluliek. Lenže jednotlivec samozrejme sám až tak veľa nezmôže, najmä nie v prípade, že jeho úsilie zostane izolované od spoločenského dosahu a podpory. Treba viacero podobne naladených ľudí, ktorí majú chuť a odvahu odpojiť sa z matrixu - zo zabehaného status quo - a zapojiť sa do rozvoja komunitných vzťahov, ktoré budú inšpiráciou pre dalších podobne zmýšľajúcich ľudí. V tomto ohľade má Slovensko ohromný potenciál, ktorý si len málokto naplno uvedomuje. So slovami Karola Končka sa nedá nič iné jako súshlasiť:

„Zatiaľ stále verím, že pre permakultúru sú u nás výborné podmienky. Stále žije v našej krajine veľké percento ľudí, ktorí sa venujú pestovaniu potravín, remeslám, domácemu majstrovaniu a svojpomoci a je tu veľa opustených domov na vidieku či lacná cena pôdy. Navyše pri našich väčšinou nízkych príjmoch by nám permakultúrny prístup zvýšil životnú úroveň. Na druhej strane naši ľudia mali pol storočia zablokované informácie o vzťahoch medzi ľudskými aktivitami a životným prostredím, a dodnes sa to nezlepšilo. Väčšina z nás akoby nemala ako pochopiť, že má k dispozícii tieto pozitívne možnosti. Pokiaľ ide o absolventov kurzov (permakulúry), sú spravidla osamelí a neskúsení, pričom nemajú možnosť navzájom spolupracovať. Takže sa väčšinou snažia sami. A bez synergie nie sú dostatočne rýchle výsledky. Je tu ešte jeden špecifický faktor - naši ľudia sú väčšinou neskúsení v globálnych súvislostiach a naivne veria, že nás zachráni vstup do Európy, bohatý "strýčko" či firma zo západu, prípadne "statoční" politici. S takýmito ilúziami sa dá vydržať aj celý život. Nechcem teraz špekulovať o tom, čo by sa mohlo zmeniť. Permakultúra ponúka riešenie aj v takejto situácii: nečakaj na nikoho a postaraj sa o vlastný život a vlastné pozemky. Osobne robím práve to a po tejto stránke som spokojný. Keď sa to tak vezme, je to tiež práca na celý život. A nie hocijaký život: človeku to umožňuje mať pocit, že žije život, ktorý stojí za to žiť. Absencia synergie, spolupráce a porozumenia napriek tomu bolí."4

Synergia je v zásade termín, ktorý vyjadruje fakt, že funkčne prepojený celok má vyšší produktívny potenciál ako izolované časti, z ktorých pozostáva. Synergia vzniká v prípade, ak sa skombinujú minimálne dva prvky takým spôsobom, že výsledok spoločného pôsobenia prevýši ich pôsobenie, ak zostanú funkčne izolované. Ak totiž rátame len s prítomnosťou izolovaných prvkov (a neberieme do úvahy ťažko vyjadriteľnú zmenu, ku ktorej prichádza pri ich začlenení do vyššieho celku), nikdy nemôžeme preklenúť priepasť medzi ich pôsobením v synergetickom vzťahu a v izolácii. V podstate je to reálny príklad frázy, že celok je viac ako súčasť jeho častí. Ale ak zohľadníme len realitu častí, nikdy nepochopíme kvalitatívny rozdiel spočívajúci v ich synergickom prepojení. Myslím, že v tomto duchu môžeme vnímať aj záverečné slová už spomínaného zakladateľa Asociácie permakultúry a permakultúrneho hnutia na Slovensku:

"Existuje istá kvalita, ktorá sa nedá pomenovať, ale každý z nás ju "pozná", keď ju zažije. Keď sú veci usporiadané spôsobom "ako to má byť", zažijeme túto kvalitu; ona je tým, čo dáva životu zmysel, je tým, čo celý život hľadáme. Momenty, keď sme túto kvalitu zažili, sú najsilnejšími zážitkami nášho života. Túto kvalitu v nás vyvolávajú určité veci, určité konštelácie hmoty a energie, určitý "dizajn" vecí. Dôležité je uvedomiť si, že každý ľudský čin prispieva k zmene reality, teda že každý ľudský čin je aktom dizajnu. Ak dokážete robiť tento dizajn "správne", veci, ktoré vytvoríte, majú onú "kvalitu bez mena" a všetci to pocítia. Permakultúra je dizajn, ktorý za sebou zanecháva permanentné veci – veci s kvalitou bytia, pre ktorú stojí za to žiť. . . Výsledkom aktívnej permakultúry je iný pocit zo života: žijete uprostred živého života, spolupracujete s ním na premene sveta, a potom je všeličo možné – aj to, čo sa zdá inak nemožné. Kvalita bez mena vás prekvapí častejšie, ako je to dnes bežné. Pomaly, krok za krokom, si uvedomujete, že aj keď je tu veľa "problémov", žijete život, ktorý vám osobne stojí za to žiť. Priateľov pribúda. Vaša pôda je stále plodnejšia. Istým spôsobom je váš život zo dňa na deň kvalitnejší. Nuž ako inak by ste chceli definovať "trvalo udržateľný život"?5

V rámci taoistickej filozofie môžeme tento nepomenovateľný pocit hádam dosiahnuť, ak sa človek svojím konaním a myslením pridŕža prirodzeného poriadku a potom sa desaťtisíce vecí riadia samé od seba. To nepomenovateľné, na ktoré aj napriek tomu poukazuje slovom „Tao", je cestou neustálej zmeny, ktorá sa niekedy pripodobňuje k princípu nečinnosti alebo nezasahovania. No nie je správne ho stotožniť s pasivitou. Skôr by sme ho mali vnímať ako minimalizáciu kontraproduktívnych zásahov do behu vecí, v ktorých je už implicitne obsiahnutá snaha o znovunastolenie poriadku a dynamickej rovnováhy.

Dokonalý človek koná nezasahovaním
a je príkladný bez slov
a desaťtisíce vecí urobia sa bez návodov,
zrodia sa bez prináležania,
vykonajú sa bez donucovania
a úspešne sa zavŕšia bez ďalšieho
v tom zotrvávania.6
 

1 www.lifespring.permakultura.sk/Prispevky a filozofia - subory/Namiesto predslovu.htm
2
Permaculture 2 http://www.cassovia.sk/news/65 Ľudmila Paňáková
3
www.kruhzivota.sk/permakultura-je-stale-zalezitost-pionierov
4
www.kruhzivota.sk/permakultura-je-stale-zalezitost-pionierov
5
www.lifespring.permakultura.sk/Prispevky a filozofia - subory/Namiesto predslovu.htm
6
sacmystery.tripod.com/tao_te_ting.htm

 

Permakulúra: slovenské zdroje

Viete, čo je to permakultúra?

http://www.inforoznava.sk/infoservis/viete-co-je-permakultura

Pozvánka na úvodný kurz Permakultúry 6-10 mája 2010

http://www.ekoporadna.sk/aktualitky/357-pozvanka-na-uvodny-kurz-permakultury.html

Prednáška o permakultúrnom dizajne udržateľných ľudských sídiel

www.tuzvo.sk/files/FEE/katedry_fee/kptk/prednaska5.pdf

Užitočné informácie a linky k dokumentom o permakultúre

http://kyberia.sk/id/1401193

Stránky občianskeho združenia Alter Nativa, užitočné informácie ohľadne permakultúry a pridružených aktivít

http://www.alter-nativa.sk/

Stránky enviromnentálnej poradne Studnička

http://www.studnicka.sk/pages/programy/permakultura/o-com-je-permakultura.php

Základné informácie ohľadne permakutrúrneho dizajnu a etiky

http://www.ekoprodukt.sk/zahrada/permakultura

Venované priekopníkom permakultúry

http://www.biopark.sk/permakultura-pionieri

Cz/Sk literatúra o permakultúre

http://www.lifespring.permakultura.sk/Ponukov%FD%20list%20PK%20literatury.htm

Permakultúra - riešenie aj pre "lenivých" intelektuálov

http://stefanbaco.blog.sme.sk/c/107680/Permakultura-riesenie-aj-pre-lenivych-intelektualov.html

Permakultúra na wikipédii

http://sk.wikipedia.org/wiki/Permakult%C3%BAra

Linky na CZ/SK audio/video

rozhovor s Patríciou Černákovou o základoch permakultúrneho dizajnu záhrad

http://www.youtube.com/watch?v=y-C7Wmo44Ao

Zaujíma vás permakultúra? Prednáška Seppa Holzera

http://www.freedlantsko.eu/?p=3957

http://www.permaland.cz/userfiles/media/Sepp_Holzer/20081025_Sepp_Holzer_Hejnice_1.mp3

http://www.permaland.cz/userfiles/media/Sepp_Holzer/20081025_Sepp_Holzer_Hejnice_2.mp3

Permakultúra a možné scenáre vývoja ľudskej spoločnosti v budúcnosti, (Jindřich Kalous - Scénáře vývoje budoucnosti část 3)

http://www.youtube.com/watch?v=ZyI5dOp_ahc

(1/2) Prezentácia projektu Sklenářka v rámci Z-DAY2010 – Praha (Centrum Sklenářka je projektom energeticky a ekonomicky nezávislého spločenstva http://www.sklenarka.cz)

http://www.hotvideotube.net/video/4ZmgzjNDZss/-1-2-Prezentace-projektu-Sklen%C3%A1%C5%99ka-v-r%C3%A1mci-Z-DAY2010-Praha.html

(2/2) Prezentácie projektu Sklenářka v rámci Z-DAY2010 - Praha

http://www.hotvideotube.net/video/J4BewF5X5ww/-2-2-Prezentace-projektu-Sklen%C3%A1%C5%99ka-v-r%C3%A1mci-Z-DAY2010-Praha.html

Videá v angličtine

Permakultúra s Billom Mollisonom. Ako prežiť ekonomickú krízu (film V OHROZENÍ PADAJÚCOU POTRAVOU*/*In grave danger of falling food)

http://www.youtube.com/watch?v=2XaRaKDeJuQ

http://www.youtube.com/watch?v=H2x4Ytg_Lis

http://www.youtube.com/watch?v=NzazYDbU7Mc

Emilia Hazelip (členka Merry Pranksters) opisuje základné princípy synergickej záhrady inšpirovanej Fukouokom

http://www.youtube.com/watch?v=ugFd1JdFaE0

Permakultúra na Hawai s Billom Mollison a Geoffom Lawtonom

http://www.youtube.com/watch?v=bCs8i0-HuYc 

Interview s Davidom Holmgrenom o Seppovi Holzerovi a Masanobuovi Fukuokovi (druhá časť)

http://www.youtube.com/watch?v=PjlNEbo8wE8

youtube kanál venovaný permakultúre

http://www.youtube.com/user/permascience

Torrentové linky

Základné info o permakultúre, kolekcia kníh, audia a videa (Úvod do permakultúry)

http://btjunkie.org/torrent/Introduction-to-Permaculture/4486425c769a9cdc449ede8de2f0ddcc008e9e038ac6

Ako založiť potravinový prales 2008

http://btjunkie.org/torrent/Establishing-a-Food-Forest-the-Permaculture-Way-2008/41144dfe5308c4d2ac2a707622426b49767ba5b0bc4a

Farmárčenie s prírodou, prípadová štúdia úspešnej permakultúry v rakúskych Alpách, ktorú vytvoril Sepp Holzer bez dotácií, priemyselných hnojív a pesticídov v nadmorskej výške 1500 metrov.

http://btjunkie.org/torrent/Farming-with-Nature-A-Case-Study-of-Successful-Temperate-Permaculture-avi-CC/39830034af9b87727c00376d0292d2c6f21ffff1b7d6

Sepp Holzer o synergii miesta a vody

http://btjunkie.org/torrent/Permaculture-Sepp-Holzer-Aquaculture-Synergy-of-Land-and/4486628be2e8ca7d2a796b9bee6f637f3761b1d353bd

Kompletný zoznam torrentov

http://btjunkie.org/search?q=permaculture

Linky na hlavné svetové permakultúrne organizácie

http://www.permaculture.net

http://www.permaculture.co.uk

http://www.holmgren.com.au

http://www.tagari.com

http://www.permacultureusa.org/

http://www.permaculture.com

Projekty participatívnych komunít 2013 - BA

Autor/ka:

Proces PR pre rok 2013 sa začal v septembri verejnými fórami a pravidelnými stretnutiami participatívnych komunít v Komunitnom centre generácií.

Čítať ďalej...

Podpora európskej zodpovednosti za blaho detí

Spoločné vyhlásenie európskych mimovládnych organizácií k Záverom zasadnutia EPSCO zo 4. októbra 2012

Autor/ka: EAPN/SAPN
Čítať ďalej...

Priebeh a výsledok participatívneho rozpočtu v Bratislave pre rok 2012

Autor/ka: Utopia

Prvý ročník participatívneho rozpočtu (PR) v Bratislave prebiehal v období od apríla do júla 2012. Občania a občianky na pravidelných stretnutiach jednotlivých komunít PR podávali návrhy na zlepšenie mestského priestoru alebo služieb mesta, diskutovali o prioritách komunít a nakoniec na ich základe vypracovali projekty, ktoré sa uchádzali o prostriedky z mestského rozpočtu. Zapojiť do činnosti ktorejkoľvek z komunít sa mohol ktokoľvek, kto mal záujem. Participovať na rozhodovaní o prostriedkoch z mestského rozpočtu bolo možné aj inými spôsobmi. Po celý čas prebiehala Burza nápadov, anketa, ktorej cieľom bolo pozbierať čo najviac kritických podnetov a návrhov na ich riešenie od obyvateľov a obyvateliek Bratislavy na uliciach, verejných akciách alebo na internete na stránke pr.bratislava.sk. Okrem toho prebehlo niekoľko verejných diskusných fór, na ktorých sa rovnako dalo vyjadriť k rozpočtu a prioritám mesta. Občania a občianky mali celú dobu možnosť zapojiť sa do elektronických diskusií na stránke pr.bratislava.sk, na ktorej sú zverejňované výstupy práce v participatívnych komunitách a na verejných zhromaždeniach. 21. júna 2012 sa v Kultúrnom centre Dunaj uskutočnila verejná prezentácia projektov pripravených na základe všetkých podnetov a verejných diskusií v rámci participatívneho rozpočtu pre rok 2012. Po prezentácii sa občania a občianky znova vyjadrovali k projektom a prioritám participatívnych komunít a diskutovali o nich. Rozhodnutie o tom, ktoré projekty získajú podporu z mestského rozpočtu, je výsledkom verejného zvažovania delegátov komunít na zhromaždení z 28. júna 2012 a verejného hlasovania prebiehajúceho do 22. júla 2012.

Čítať ďalej...

First Previous Next Last