Preskoč na obsah

Permakultúrna záhrada pri Ružomberku - bylinná špirála

Autor/ka: Albín Bella

Vytvorenie špirály: Bylinná špirála môže mať rozmery od 1,6 m do 2,2 m podľa odporúčaní z knihy Permakultúrny dizajn sídiel (Bill Mollison v spolupráci s Reny Mia Slay) no podľa môjho názoru sa tvorivosti medze nekladú. Dôležité je uvedomiť si, koľko stavebného materiálu máme a aj to, že je potrebné vhodné obhospodarovanie (špirála by nemala byť príliš veľká). Podľa veľkosti špirály si vyberieme vhodné slnečné miesto, ktoré vykosíme a porýľujeme alebo prekryjeme kartónom.

Základné materiály: tehly, resp. skaly (akékoľvek); drevo (konáre), slama, seno, hlina, resp. kompost, voda... Všetky materiály sú voľne dostupné v prírode. Ako podklad môžeme (ale nemusíme) použiť kartón (bez farebnej potlače, môže byť čiernobiely). Pomáha pri rozkladaní pôvodnej trávnatej plochy.

Na kartón si nakreslíme alebo do zeme rýľom naznačíme smer a pôdorys špirály. Potom z tehiel postavíme jej základnú konštrukciu. Špirálu je najvhodnejšie orientovať výstupom smerom na juh.

Nasleduje vypĺňanie vnútra špirály. Prvou vrstvou je drevo (konáre).

Najlepšie sú tenké halúzky, aby sa rýchlo a dobre rozložili a vytvorili tak dobrý základ pre bylinky. Samozrejme nesmieme zabudnúť všetko dobre poliať, aby sme proces ešte urýchlili, ako keď v prírode dobre poprší.


Nasleduje druhá vrstva: slama, resp. suché seno.

Celú špirálu vyplníme senom (asi tak 5-10 cm vrstva) a nakoniec ju opäť dobre zalejeme vodou.


Tretiu vrstvu tvorí hlina, resp. kompost.

Rovnako ako pri vrstve sena, aj pri hline a komposte nanesieme rovnomernú vrstvu po celej špirále (asi tak 5-10 cm, podľa veľkosti špirály). Nasledujúce vrstvenie opakujeme, až kým nie je špirála plná.

Výsledok by mal vyzerať približne takto:

Špirála je pripravená na vysádzanie rôznorodých byliniek, samozrejme podľa „klimatických" podmienok.

 
Vysádzanie bylinnej špirály: „Tvar stúpajúcej špirály typu morskej lastúry je veľmi účinnou metódou, ako nahustiť do minimálneho priestoru maximálnu produkciu. Byliny sú vysadené do špirály podľa svojich potrieb, takže rastliny obľubujúce slnko sú na slnečnej strane a tie, ktoré majú radi tieň, sú na tienistej. Jedným ťahom sme nahustili priestor, vytvorili rôzne mikroklímy, zvýšili okraje a tým výnosy a zároveň sme obohatili monotónnosť plochej krajiny." (Úryvok z knihy Permakultúrny dizajn sídiel)


Pri vysádzaní bylinnej špirály je lepšie používať sadenice, či už vypestované doma alebo kúpené ako semiačka. Semiačka nie sú zlé, len im dlhšie trvá, kým uzrú svetlo sveta.

 
Bylinky na priame slnko: Vo vrchnej časti špirály sadíme bylinky, ktoré obľubujú slnko a dobre znášajú aj sucho. Sú to väčšinou vápnomilné skalničky. Patria medzi ne napr. tieto: materina dúška, saturejka horská alebo letná, pamajorán obyčajný, yzop alebo levanduľa.

 
Nenáročné bylinky: Sem patria rastliny, ktoré nepotrebujú až toľko slnka a znesú aj viac vlahy. Je to najväčšia skupina, do ktorej patria také bylinky ako kôpor, borák, saturejka (tiež), rozmarín, šalvia, palina dračia, fenikel, cesnak, koriander, rasca, pažítka, majoránka. Do tejto časti špirály sadíme aj rastliny, ktoré sú „tieňomilné", čo znamená, že trochu tieňa, ktorý na nich vrhá stena špirály, im vôbec neublíži. Mám na myslí hlavne lesné jahody, petržlen, žerucha, mäta, štiav kyslý, aksamitník alebo aj aksamietnica (odpudzuje škodcov svojim zápachom a do korienkov „chytá" mladé háďatá) a trebuľka.


Bylinky pre vlhké miesta a jazierko: Do najnižšej časti špirály sadíme bylinky, ktoré znesú aj tieň a veľa vlhka až vody. Ide predovšetkým o valeriánu, medovku, žerušnicu, kapucínku, potočnicu a rôzne druhy mäty.

Doplnkové bylinky: Bylinnú špirálu môžeme doplniť aj z vonkajšej strany, najmä rastlinami, ktoré sú silno vzrastné ako napr. archangelika, palina božie drievko – abrodská, kostihoj lekársky (dobre kyprí zem) alebo aj ligurček.


Je tiež dôležité uvedomiť si, že niektoré bylinky sú trvácne, iné jednoročné. Medzi letničky patria napríklad majoránka, kôpor, azalka, saturejka, borák, trebuľka, petržlen, rezeda, atď. Medzi trvalky zase napr. pamajorán, mäta, ligurček, pažítka, materina dúška, medovka, fenikel a yzop. Je vhodné ich vzájomne kombinovať, aby sa vhodne dopĺňali.


Popis bylinnej špirály:


1. Materina dúška, rozmarín, pamajorán obyčajný
2. levanduľa, yzop
3. majoránka, šalvia lekárska
4. pažítka, petržlen, borák
5. saturejka, trebuľka, lesné jahody
6. bazalka, koriander, fenikel
7. medovka, aksamitník
8. mäta, valeriána
9. kapucínka, žerušnica
10. potočnica (jazierko)

Takže s chuťou a odvahou do práce...

Projekty participatívnych komunít 2013 - BA

Autor/ka:

Proces PR pre rok 2013 sa začal v septembri verejnými fórami a pravidelnými stretnutiami participatívnych komunít v Komunitnom centre generácií.

Čítať ďalej...

Podpora európskej zodpovednosti za blaho detí

Spoločné vyhlásenie európskych mimovládnych organizácií k Záverom zasadnutia EPSCO zo 4. októbra 2012

Autor/ka: EAPN/SAPN
Čítať ďalej...

Priebeh a výsledok participatívneho rozpočtu v Bratislave pre rok 2012

Autor/ka: Utopia

Prvý ročník participatívneho rozpočtu (PR) v Bratislave prebiehal v období od apríla do júla 2012. Občania a občianky na pravidelných stretnutiach jednotlivých komunít PR podávali návrhy na zlepšenie mestského priestoru alebo služieb mesta, diskutovali o prioritách komunít a nakoniec na ich základe vypracovali projekty, ktoré sa uchádzali o prostriedky z mestského rozpočtu. Zapojiť do činnosti ktorejkoľvek z komunít sa mohol ktokoľvek, kto mal záujem. Participovať na rozhodovaní o prostriedkoch z mestského rozpočtu bolo možné aj inými spôsobmi. Po celý čas prebiehala Burza nápadov, anketa, ktorej cieľom bolo pozbierať čo najviac kritických podnetov a návrhov na ich riešenie od obyvateľov a obyvateliek Bratislavy na uliciach, verejných akciách alebo na internete na stránke pr.bratislava.sk. Okrem toho prebehlo niekoľko verejných diskusných fór, na ktorých sa rovnako dalo vyjadriť k rozpočtu a prioritám mesta. Občania a občianky mali celú dobu možnosť zapojiť sa do elektronických diskusií na stránke pr.bratislava.sk, na ktorej sú zverejňované výstupy práce v participatívnych komunitách a na verejných zhromaždeniach. 21. júna 2012 sa v Kultúrnom centre Dunaj uskutočnila verejná prezentácia projektov pripravených na základe všetkých podnetov a verejných diskusií v rámci participatívneho rozpočtu pre rok 2012. Po prezentácii sa občania a občianky znova vyjadrovali k projektom a prioritám participatívnych komunít a diskutovali o nich. Rozhodnutie o tom, ktoré projekty získajú podporu z mestského rozpočtu, je výsledkom verejného zvažovania delegátov komunít na zhromaždení z 28. júna 2012 a verejného hlasovania prebiehajúceho do 22. júla 2012.

Čítať ďalej...

First Previous Next Last